FOLKLÓR ÚSEK TANCA A ĽUDOVÝCH TRADÍCIÍ

ZODPOVEDNÁ PRACOVNÍČKA:     MGR. MÁRIA HARŇAKOVÁ

Úlohou úseku tanca a ľudových tradícií je rozvoj, prezentácia, propagácia a šírenie ľudovej kultúry, amatérskej umeleckej tvorby, miestnej a regionálnej kultúry. Poskytujeme odbornú metodickú pomoc pri príprave kolektívov záujmovej umeleckéj činnosti, najmä v súvislosti s ich prípravou na rôzne stupne súťaží, prehliadok, festivalov a iné spoločenské podujatia.

V záujme skvalitnenia práce na tomto úseku a umožnenia konfrontácie organizujeme súťaže: detského folklórneho tanca, detský hudobný folklór, hudobný folklór dospelých, sólistov tanečníkov, dedinských folklórnych skupín,  krajskú súťaž detských folklórnych súborov, krajskú súťaž detského hudobného folklóru.

V spolupráci s jednotlivými obcami organizujeme folklórne slávnosti, slávnostné programy pri príležitosti Dni obcí, výročí jednotlivých obcí a pod. Zabezpečujeme propagáciu v médiách, pozvánky, bleskovky, v médiách uverejňujeme články o zrealizovaných podujatiach, sprostredkujeme súbory ZUČ z okresu, Slovenska, ale i zo zahraničia, réžiu programov a poskytujeme organizačnú pomoc pri samotnej realizácii programov: Šarišské slávnosti piesní a tancov v Raslaviciach, Folklórne slávnosti v Hažlíne, Rokytove, Richvalde, Hervartove, Šibe, Bartošovciach, Sveržov, Tarnov a i., „Valali v mesce“, Bardejovský drabiňak, Biely odkaz, Bardejovské dožinky, Vianočný jarmok remesiel.

V rámci činnosti spolupracujeme so školami, základnými umeleckými školami, občianskymi združeniami, cirkvami, Regionálnymi osvetovými strediskami Prešovského kraja, Národným osvetovým centrom v Bratislave, s národnostnými menšinami: rusínmi, ukrajincami a rómskou menšinou.

 NAJVÝZNAMNEJŠIE PODUJATIA

 

KRAJSKÁ SÚŤAŽ DETSKÝCH FOLKLÓRNYCH SÚBOROV A DETSKEJ ĽUDOVEJ HUDBY

Toto folklórne podujatie organizuje Hornošarišské osvetové stredisko už od roku 1993. Spočiatku sa organizovalo v Bardejove, avšak neskôr, z dôvodu nedostupnosti vhodných priestorov bolo podujatie presunuté do Raslavíc, kde kultúrny dom už vyše 15 rokov poskytuje dôstojné miesto pre uskutočnenie prehliadky na regionálnej úrovni. Základnou myšlienkou podujatia, je zachovanie ľudových tradícií pre ďalšie generácie prostredníctvom výchovy mladej generácie folkloristov, ktorá má možnosť sa stretnúť s porovnaním sa s inými kolektívmi a tak ešte viac skvalitňovať svoju činnosť. V súčasnosti sa prehliadka organizuje v kultúrnom dome v Raslaviciach. Striedavo sa organizuje súťaž tanečných zložiek detských súborov v jeden rok, a speváckych zložiek a ľudových hudieb v nasledujúci rok. Odbornej porote sa každoročne predstaví približne 300 – 400 účinkujúcich z 20 – 25 detských folklórnych súborov z celého Prešovského kraja. Tí, ktorých porota ohodnotí ako najlepších, postupujú na celoštátnu prehliadku.

 

BARDEJOVSKÝ DRABIŇAK

Festival vznikol z iniciatívy Hornošarišského osvetového strediska v Bardejove, ktoré okrem iného spolupracuje s množstvom folklórnych skupín pôsobiacich v okrese Bardejov. Práve myšlienka dať príležitosť folklórnym skupinám prezentovať sa pred väčším diváckym publikom, a tiež príležitosť pre divákov a folklórnych nadšencov vidieť a počuť tradičnú hudbu a spev, vnukli myšlienku zorganizovať takýto festival. Festival Bardejovský Drabiňák je od prvého ročníka, ktorý sa konal v roku 2000, organizovaný ako súťažná prehliadka v speve folklórnych skupín z okresu Bardejov. V súčasnosti sa Bardejovského drabiňaka zúčastňujú pravidelne folklórne skupiny a sólisti z obcí v Bardejovskom okrese, pričom počet účinkujúcich z roka na rok narastá. Výborné podmienky pre účinkujúcich, ako aj divákov poskytuje športová hala. Tradične je pripravené hľadisko pre 2000 divákov, ktoré sa každým rokom napĺňa.

 

BARDEJOVSKÉ DOŽINKY

Cieľom realizácie Dožinkových slávností je oboznámiť moderného diváka so životom, prácou a zábavou a touto formou ho preniesť do čias našich predkov. V roku 2014 sme zorganizovali prvý ročník Bardejovských dožiniek. Uskutočnil sa na Radničnom námestí v Bardejove. Do projektu boli zapojení aj samotní obyvatelia mesta Bardejov, Únia žien, Klub seniorov, Jednota dôchodcov, pretože sme sa rozhodli o zápis do Slovenskej knihy rekordov o najdlhší dožinkový závin, čo sa nám aj podarilo. Bardejovský závin meral 52,48 m. Spoluorganizátorom bola aj Regionálna poľnohospodárska a potravinová komora v Bardejove. Po uliciach Bardejova prešli alegorické vozy a na Radničnom námestí bola pripravená výstava poľnohospodárskej techniky, mlátenie slamy historickou mláťačkou, poľnohospodárske zvieratá a samotný kultúrny program v podaní folklórnych skupín. V roku 2015 sme oslovili primátorov miest Prešovského kraja Vranov, Prešov a Poprad o participáciu na projekte. Tieto mestá prijali naše pozvanie, pretože to bola pre nich príležitosť prezentovať svoj región prostredníctvom folklóru, ľudového odevu, tradičnej kuchyne, zvykov, ľudových remesiel a publikácií. Folklórne súbory formou vystúpenia priblížili divákom špecifické zvyky a tradície regiónov Šariš, Spiš, Zemplín. Predstavilo sa 150 účinkujúcich.

 

VALALI V MESCE

Základnou myšlienkou, kvôli ktorej vznikol tento festival bolo „príblížiť dedinský folklór obyvateľom mesta Bardejov“. Na základe tejto myšlienky bol skoncipovaný jednodňový folklórny festival, v rámci ktorého v okresnom meste Bardejov predstavujú svoje zvyky, piesne, tance, remeslá a tradičné jedlá každoročne spravidla dve obce z okresu. Prvý ročník tohto festivalu sa konal v roku 2009 vždy v nedeľu. Na úvod festivalu vystúpia starostovia obcí, ktoré sa v rámci daného ročníka prezentujú a v krátkosti predstavia svoje obce. Po tomto úvode nasledujú vystúpenia dedinských folklórnych skupín, ktoré prezentujú tradičné zvyky, piesne, tance a hudbu svojich obcí. Počas vystúpení, ale aj pred a po nich majú diváci možnosť ochutnať tradičné jedlá jednotlivých obcí, ktoré si pre nich pripravili šikovné gazdinky. Okrem toho v areáli amfiteátra prebieha prezentácia tvorby ľudových remeselníkov, vrátane ukážok výroby jednotlivých ľudových výrobkov. V doterajšej histórii sa v rámci festivalu predstavili tieto obce: Dubinné, Zlaté, Fričkovce, Kurov, Raslavice, Kurima, Rokytov, Hažlín, Lascov, Hankovce, Abrahámovce, Rešov, Osikov, Bartošovce, Richvald, Tarnov, Mokroluh, Sveržov, Stebník a iné. Spestrením programu bývajú vystúpenia zahraničných folklórnych súborov v rámci „Detských valalov v mesce“.  Bardejov mal takto možnosť privítať zahraničné súbory z Poľska, Taiwanu, Čiernej Hory, Mexika, Iraku, Ukrajiny.

 

BIELY ODKAZ

HOS v Bardejove každoročne pripravuje pre širokú verejnosť zaujímavé projekty. V roku 2015 bolo zorganizované jedinečné podujatie s veľkým ohlasom, ktoré patrilo medzi najväčšie a najzaujímavejšie na Slovensku najmä svojím poslaním, pod názvom Biely odkaz. Námestie bolo zahalené do bielych plachiet. Týmto spôsobom ľudia vyjadrili svoj postoj k nepokojom vo svete a solidaritu s ľuďmi, ktorí v nich trpia. Obyvatelia regiónu takto mohli povedať celému svetu že im nie je jedno, že niekde inde trpia ľudia a chcú, aby sa tieto problémy riešili, aby mohli ľudia v pokoji a mieri žiť tam, kde sa narodili. Biely odkaz je najmä občianskou aktivitou. Ľudia boli vyzvaní prostredníctvom médií, aby priniesli plachty, ktoré boli povešané na pripravené lanká a križovali námestie. Spolu bolo takto zavesených 1,5km lán. Na podujatí účinkovali detské aj dospelé folklórne súbory a skupiny, ktoré sa spojili do jedného súboru s jednou choreografiou. To symbolizovalo jednotu ľudí, ktorí chcú žiť v mieri. Vo večerných hodinách boli plachty farebne nasvietené, čo vytvorilo jedinečnú kulisu pre večerný duchovný koncert.

FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI V OBCIACH OKRESU

 

ŠARIŠSKÉ SLÁVNOSTI PIESNÍ A TANCOV V RASLAVICIACH

Prvý ročník Šarišských slávností piesní a tancov sa konal v Raslaviciach 21.9.1969. Založenie festivalu vychádzalo z dlhoročnej živej tradície Raslavíc ako obce, v ktorej sa zachovávajú a prezentujú ľudové piesne, tance a zvyky . Od roku 1969 sa slávnosti v Raslaviciach každoročne konali na „mobilnej scéne“. Neustále vzrastajúca kvalita rozsah a význam festivalu prispeli k tomu, že v roku  1987 bol v Raslaviciach vybudovaný stály prírodný amfiteáter, ktorý s niekoľkými úpravami vytvára dôstojné priestory pre slávnosti dodnes. Počas 47 ročnej tradície festivalu sa na scéne predstavili takmer všetky významné folklórne súbory z celého Slovenska a mnoho zahraničných súborov. Nemenej dôležitú súčasť programu tvoria vystúpenia súborov z okolia Raslavíc, ako aj domáce kolektívy. Od roku 2008, kedy sa konal jubilejný 40. ročník Šarišských slávností piesní a tancov sa festival usporadúva v trojdňovom formáte. Program sa začína úvodným piatkovým programom, spravidla v divadelnej sále kultúrneho domu v  Raslaviciach. V rámci programu každoročne vystúpi domáca dedinská folklórna skupina Raslavičan a jeden hosťujúci súbor  s celovečerným programom. Festival pokračuje v sobotu rôznymi sprievodnými podujatiami – výstavy v Galérii umenia Horného Šariša v Raslaviciach, divadelnými predstaveniami, prezentáciami ľudových remesiel a podobne. Ďalším vrcholom festivalu býva sobotný večerný program, ktorý tradične otvárajú vystúpenia detských folklórnych súborov, po ktorých vystupujú pozvané hosťujúce kolektívy. Program končí neskoro večer a diváci si majú možnosť vychutnať neopakovateľnú atmosféru vystúpení folklórnych festivalov pod hviezdnou oblohou. Program záverečného dňa festivalu – nedele – začína slávnostnou svätou omšou v kostole Narodenia Panny Márie a evanjelickými službami Božími v kostole Sv. Trojice za účasti účinkujúcich členov folklórnych súborov. O 13:00 začína slávnostný krojovaný sprievod z centra obce k amfiteátru. V galaprograme sa v krátkych blokoch  vystrieda spravidla 8 – 10 folklórnych súborov, sólisti, hudobníci, ľudový rozprávač a pod. K celkovému zážitku prispievajú rôzne  sprievodné atrakcie – kolotoče stánky s občerstvením, výrobcovia a predajcovia tradičných  remeselných výrobkov. Za réžiu a dramaturgiu festivalu už niekoľko rokov zodpovedá p. Anton Kontura so svojou dcérou Mgr. Monikou Balážovou. Návštevníci obce tiež majú možnosť si vychutnať tématické vystúpenia folklórnych kolektívov, ktoré v obci pôsobia – FSk  Raslavičan, DFS Raslavičaník, Ľudová hudba Stana Baláža, Ľudová hudba Muzikanci Raslavicke a rómska kapela.

 

FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI V RICHVALDE

Prvý ročník folklórnych slávnosti pod názvom Dni obce Richvald sa konal v roku 2005 pri príležitosti 650. výročia prvej písomnej zmienky o obci Richvald. Založenie folklórnych slávností vychádzalo z dlhoročnej živej tradície obce, v ktorej sa zachovávajú a prezentujú ľudové piesne, tance a zvyky. V Richvalde bola v roku 1987 založená ženská folklórna skupina pod vedením Márie Tejovej, v roku 2001 sa rozrástla o mužskú časť pod vedením Miroslava Ildžu a Ľubomíra Hankovského. O tri roky neskôr aj o tanečnú časť pod vedením Stanislava Hankovského. Slávnosti sa každoročne konajú v amfiteátri, ktorý bol zrekonštruovaný a zastrešený v roku 2011. Rok čo rok sa zlepšuje kvalita, rozsah a význam folklórnych slávnosti. Počas 10 ročnej tradície folklórnych slávnosti sa na scéne predstavili takmer všetky významné folklórne súbory z regiónu Prešovského a Košického  samosprávneho kraja. Veľká pozornosť je venovaná aj súborom z okolia Richvaldu, ako aj domácemu kolektívu. Od roku 2005, kedy sa konal prvý ročník Dní obce Richvald, sa slávnosti konajú v dvojdňovom formáte. V rámci programu každoročne vystúpi domáca dedinská folklórna skupina Markovec z Richvaldu, jeden hosťujúci súbor s nosným programom a niekoľko súborov z regiónu Horného Šariša. Slávnosti sú v nedeľu obohatené o rôzne sprievodné podujatia – prezentáciou ľudových remesiel, výstavou fotografií z regiónu Horného Šariša. V roku 205 si obec si pripomenula 660. výročie prvej písomnej zmienky o obci.

 

SLÁVNOSTI BARTOŠOVSKEJ KOTLINY

Prvý ročník Slávností Bartošovskej kotliny sa konal v Bartošovciach v roku 2006. Založenie festivalu vychádzalo z pripomenutia si ľudových zvykov a tradícii regiónu. Obec chce prezentovať piesne a tance starých otcov a materí a zachovávať ich pre budúce generácie. Počas sedemročnej tradície festivalu sa na jeho pôde vystriedalo mnoho výborných folklórnych súborov z celého regiónu i zo zahraničia. Dôležitú súčasť programu tvorilo vystúpenie domácich folklórnych skupín. Atmosféru svojim humorom dotvárali ľudoví rozprávači. Od roku 2011 sa festival rozšíril a koná sa v dvojdňovom formáte. Podáva svedectvo o tom, že ľudové zvyky nevymreli, ale pretrvávajú naďalej. Festival organizuje obec Bartošovce v spolupráci s Hornošarišským osvetovým strediskom. Tieto slávnosti sa nesú v duchu radosti zo spevu, tanca, úcty k minulosti a lásky k folklóru. Tradične sa predstavia domáce kolektívy, skupiny z neďalekého okolia ale aj folklórne súbory z celého regiónu. V rámci programu sa striedajú hudobníci, sólisti a o dobrú náladu sa vždy postará ľudový rozprávač.Pod holým nebom nechýbajú stánky s občerstvením a výrobcovia i predajcovia remeselných výrobkov. Pomerne mladý festival si získava čoraz viac priaznivcov.

 

FOLKLÓRNY HAŽLÍN

Prvý ročník folklórneho festivalu pod názvom „Folklórny Hažlín“ sa uskutočnil v Hažlíne 21. augusta 1997. Podnetom pre založenie tradície folklórnych slávností pre vtedajšie vedenie obce bola, okrem iného, aj rozvíjajúca sa činnosť založeného folklórneho súboru. Úspechy novovzniknutého súboru, a to nielen na domácej pôde, ale aj ich účinkovanie v okolitých obciach, boli motiváciou pre organizovanie tohto podujatia každoročne v mesiaci august. Skupina folkloristov, ktorá založila folklórny súbor mala v srdciach zakorenenú lásku k ľudovej hudbe, spevu a tancu. Na festivale vystúpili nielen významné folklórne súbory z celého Slovenska, ale aj zahraničné súbory. Hodnotné sú vystúpenia amatérskych folklórnych skupín z okolia obce, ktoré prezentujú svoju zanietenosť pre ľudovú hudbu, krásne zvyky a ľudové tradície typické pre ich dedinu a folklór predchádzajúcich generácií. Svojou obľubou z roka na rok získava väčší počet účinkujúcich i divákov, oslovuje aj obyvateľov susedných obcí, rodákov žijúcich v iných obciach a mestách, presahuje rámec obce a v našom mikroregióne sa stáva najvýznamnejším podujatím z kategórie folklórnych festivalov. Od roku 2014 kedy obec oslávila 660. výročie 1. písomnej zmienky o obci, sa festival koná dva dni a pri tejto príležitosti bol vybudovaný aj nový amfiteáter. Hlavný program začína v popoludňajších hodinách a zvyčajne je rozdelený do troch blokov, v ktorých sa postupne predstavia folklórne súbory, sólisti a k pestrému programu každoročne prispieva humorným slovom ľudový rozprávač. Na javisku v blokoch postupne vystúpi 4-5 folklórnych súborov a neodmysliteľnou súčasťou podujatia je aj vystúpenie domáceho folklórneho súboru Hažlínčanka. Tak ako v minulosti, tak aj v súčasnosti sú folklórne slávnosti v obci sviatkom. Je to miesto, kde sa schádzajú všetky vekové kategórie milovníkov folklóru a návštevníkov obce. Jednotliví účinkujúci svojimi vystúpeniami prezentujú bohatstvo ľudovej piesne, či už goralskej, rusínskej alebo šarišskej. Ďalej na pódiu ožívajú zvyky, tradície a v podaní domáceho folklórneho súboru aj zvyky a tradície typické len pre obec Hažlín. Za réžiu podujatia zodpovedá starosta obce Ing. František Olah spolu s vedúcou folklórneho súboru Máriou Raticovou.

 

OBECNÉ SLÁVNOSTI V TARNOVE

Tradícia folklórneho festivalu sa datuje od roku 1978 . Realizuje sa v krásnom prostredí prírodného amfiteátra na "Kopanine". Touto oslavou žije celá obec a do realizácie osláv je zapojené obecné zastupiteľstvo, všetky zložky, ktoré fungujú v obci: Dobrovoľný hasičský zbor – pomoc pri občerstvení, Červený kríž a Únia žien – pečenie tradičných koláčov, dobrovoľníci z obce a Hornošarišské osvetové stredisko v Bardejove. Obecné slávnosti sa začínajú slávnostnou svätou omšou v Kostole sv. Kataríny Alexandrijskej. V programe účinkujú domáce kolektívy: deti MŠ a ZŠ, ženská spevácka skupina, mužská spevácka skupina a  prizvané folklórne súbory. Práve tieto domáce skupiny napomáhajú k tomu, aby sa v obci zachovali ľudové tradície, ktoré sú pre ňu typické. Po skončení programu už tradične pokračuje ľudová veselica pod šírim nebom. Sprievodným programom sú atrakcie pre deti, rôzne športové súťaže.

 

FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI V HANKOVCIACH

 

DEŇ OBCE ŠIBA

 

HORNOTOPLIANSKE SLÁVNOSTI VO SVERŽOVE

 

OBECNÉ SLÁVNOSTI V ROKYTOVE